Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej preambulu, článok 4 ods. 3 (úprimná spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi), článok 5 (udeľovanie právomocí a subsidiarita), článok 10 ods. 1 (reprezentatívna demokracia) a ods. 2 (zastúpenie občanov EÚ) a článok 12 (úloha národných parlamentov),

–  so zreteľom na protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, najmä na jeho preambulu a hlavu II o medziparlamentnej spolupráci a na protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré tvoria prílohy Lisabonskej zmluvy,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. júna 1997 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi(1), zo 7. februára 2002 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v rámci európskej integrácie(2) a zo 7. mája 2009 o rozvoji vzťahov medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa Lisabonskej zmluvy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(4),

–  so zreteľom na záverečné odporúčania riadiacej skupiny z 20. decembra 2011 o národných parlamentoch v rámci Lisabonskej zmluvy,

–  so zreteľom na výročné správy Komisie o vzťahoch medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi, najmä na správu z roku 2012 (COM(2013)0565),

–  so zreteľom na závery zo stretnutí konferencie predsedov parlamentov krajín Európskej únie, ktoré sa uskutočnili od vstupu Lisabonskej zmluvy(5) do platnosti, a osobitne zo stretnutí vo Varšave v roku 2012 a v Nikózii v roku 2013,

–  so zreteľom na príspevky a závery zo stretnutí Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC), najmä zo stretnutia L vo Vilniuse v roku 2013, ako aj na jej polročné správy vydané od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti(6),

–  so zreteľom na XX. polročnú správu COSAC a na jej časť o demokratickej legitímnosti EÚ a úlohe národných parlamentov, ako aj o politickom dialógu a európskych voľbách 2014,

–  so zreteľom na príspevok národných parlamentov na stretnutí predsedov konferencie COSAC, ktoré zorganizovalo grécke predsedníctvo 26. a 27. januára 2014 v Aténach,

–  so zreteľom na usmernenia o medziparlamentnej spolupráci, ktoré prijala Konferencia predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie 21. júla 2008 v Lisabone,

–  so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), ktoré sa konali 9. až 10. septembra 2012 v Paphose (Cyprus), 24. až 26. marca 2013 v Dubline (Írsko) a 4. až 6. septembra 2013 vo Vilniuse (Litva), a na príspevok medziparlamentnej konferencie o hospodárskom a finančnom riadení EÚ, ktorá sa konala podľa článku 13 zmluvy o stabilite, koordinácii a hospodárskom a menovom riadení, ktorá sa konala 16. až 17. októbra 2013 vo Vilniuse (Litva),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. decembra 2013 o ústavných problémoch viacstranného riadenia v Európskej únii(7) a o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády(8),

–  so zreteľom na správu s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii, ktorú 5. decembra 2012 predložili predsedovia Van Rompuy, Juncker, Barroso a Draghi,

–  so zreteľom na závery zasadnutí Európskej rady z 13. a 14. decembra 2012, 24. a 25. októbra 2013 a z 19. a 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na článok 130 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament(9),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0255/2014),

A.  keďže súčasný inštitucionálny poriadok Európskej únie je v ZEÚ určený ako etapa v procese budovania čoraz užšej Únie, ktorý sa začal vytvorením európskych Spoločenstiev;

B.  keďže podľa zásady úprimnej spolupráce sa Únia a členské štáty navzájom rešpektujú a pomáhajú si pri plnení úloh vyplývajúcich zo zmlúv a keďže členské štáty Únii uľahčujú plnenie jej úloh a nevykonajú žiadne opatrenie, ktoré ohrozí realizáciu cieľov Únie;

C.  keďže článok 12 ZEÚ, ktorý sa týka činnosti národných parlamentov, posilňuje zásadu úprimnej spolupráce, keďže určuje, že aktívne prispievajú k riadnemu fungovaniu Únie;

D.  keďže zásada udeľovania právomocí vymedzuje právomoci Únie, ktorých výkon spočíva na zásade subsidiarity a proporcionality, a keďže všetky inštitúcie EÚ spolu s národnými parlamentmi dohliadajú nad dodržiavaním zásady subsidiarity v právnych aktov;

E.  keďže demokratická legitimita a zodpovednosť musia byť zabezpečené na každej úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia, ako aj vo vzájomnej interakcii medzi týmito úrovňami;

F.  keďže Únia funguje na základe reprezentatívnej demokracie a dvojitej demokratickej legitimity pochádzajúcej z Európskeho parlamentu, priamo voleného občanmi, a členských štátov, ktoré sú zastúpené v Rade zloženej z jednotlivých vlád, ktoré sa zasa musia demokraticky zodpovedať voči svojim národným parlamentom a občanom;

G.  keďže Európsky parlament a národné parlamenty tvoria – každý vo svojej oblasti – piliere dvojakej demokratickej legitimity Únie: prvá znamená inštitúcie, v ktorých sú občania priamo zapojení na úrovni Únie a druhá inštitúcie jednotlivých štátov, voči ktorým majú priamu zodpovednosť príslušné vlády zastúpené v Rade;

H.  keďže však národné parlamenty netvoria „tretiu komoru” zákonodarnej moci EÚ, ale predstavujú skôr nástroj, ktorým sa berie na zodpovednosť druhá komora – Rada;

I.  keďže je preto vhodné prijať tento konštruktívny prístup národných parlamentov, ktorý je vyjadrený v sprostredkovaní takýchto príspevkov;

J.  keďže národné parlamenty by mali vytvárať pevné a súdržné štruktúry súvisiace s EÚ s cieľom posilniť väzby s európskymi inštitúciami a nadobudnúť ďalšie odborné znalosti o otázkach týkajúcich sa európskych záležitostí;

K.  keďže v súčasnom stave integrácie vykonávajú národné parlamenty osobitnú a zvláštnu úlohu spočívajúcu v upevňovaní európskeho povedomia v členských štátoch a v zbližovaní európskych občanov s Európu;

L.  keďže medziparlamentná spolupráca môže zohrávať významnú úlohu pri povzbudzovaní procesu európskej integrácie tým, že umožňuje výmenu informácií, spoločné preskúmavanie problémov, vzájomne prospešného dialógu a ľahšej transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych predpisov;

M.  keďže v nadväznosti na vytvorenie medziparlamentnej konferencie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) a medziparlamentnej konferencie o hospodárskom riadení a na upevnenie medziparlamentných schôdzí odvetvových výborov ako uprednostňovanej formy spolupráce by mala konferencia COSAC zostať fórom na pravidelnú výmenu názorov, informácií a najlepších postupov týkajúcich sa praktických aspektov parlamentnej kontroly;

N.  keďže „politický dialóg”, najmä posilnený dialóg v oblasti európskeho semestra v záujme koordinácie hospodárskych politík ex ante, ktorý nadviazala Európska komisia s národnými parlamentmi, si vyžaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu, najmä so zreteľom na vzájomnú podmienenosť rozhodnutí Európskeho parlamentu a rozhodnutí národných parlamentov;

O.  keďže zmenami rokovacieho poriadku sa zohľadnili nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa úlohy národných parlamentov v EÚ;

P.  keďže by sa mala brať do úvahy úloha, ktorú za súčasného stavu zohráva konferencia predsedov parlamentov krajín EÚ v medziparlamentnej spolupráci;

I.  Úloha národných parlamentov, pokiaľ ide o demokratickú legitímnosť Európskej únie

1.  víta skutočnosť, že ustanovenia zmluvy poskytujú národným parlamentom množstvo práv a povinností, ktoré im umožňujú aktívne prispievať k riadnemu fungovaniu Únie; k týmto právam a povinnostiam podľa jeho názoru patrí:

2.  zdôrazňuje, že dvojitá demokratická legitímnosť – Únia občanov a Únia členských štátov – sa vykonáva na európskej úrovni v legislatívnom procese prostredníctvom zapojenia Európskeho parlamentu a Rady; nazdáva sa, že na to, aby boli členské štáty zastúpené vo svojom jednotnom, plne demokratickom rozmere, je potrebné, aby postoje vlád v Rade náležite zohľadňovali názory národných parlamentov, a tým upevňovali demokratický charakter Rady;

3.  zdôrazňuje, že riadna legitímnosť a zodpovednosť musia byť zaručené na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ prostredníctvom národných parlamentov a Európskeho parlamentu; pripomína zásadu stanovenú v záveroch zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2012, že „všeobecným cieľom v rámci celého procesu zostáva, aby sa na úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia, zabezpečila demokratická legitimita a zodpovednosť“;

4.  vyjadruje uznanie národným parlamentom za prijatie opatrení, aby:

5.  uznáva úlohu, ktorú zohrávajú výbory Európskeho parlamentu a výbory národných parlamentov počas legislatívneho procesu EÚ;

6.  vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou rozhodnutí v Rade, ktorá má funkciu zákonodarcu, a nad chýbajúcou rovnováhou v informačnou toku medzi Európskym parlamentom a Radou; žiada Radu, aby najmä vo fáze prípravy legislatívneho procesu prispôsobila svoju úroveň transparentnosti úrovni, ktorú zaručuje Európsky parlament;

7.  domnieva sa, že chýbajúca transparentnosť rozhodnutí Rady, najmä v súvislosti s legislatívnymi aktmi, sťažuje národným vládam prevzatie skutočnej zodpovednosti voči národným parlamentom;

8.  konštatuje, že lehoty uvedené v článku 7 ods. 3 protokolu č. 2 boli v procese kontroly subsidiarity dosiahnuté doteraz dvakrát; pripomína, že cieľom mechanizmu včasného varovania nie je blokovať európsky rozhodovací proces, ale zlepšovať kvalitu právnych predpisov Únie, a to predovšetkým tým, že zabezpečí, aby EÚ fungovala v rámci svojich právomocí;

9.  nazdáva sa preto, že dohľad nad dodržiavaním zásady subsidiarity zo strany národných parlamentov a inštitúcií EÚ nepredstavuje neprípustné obmedzenie, ale mechanizmus na zaručenie právomocí národných parlamentov; týmto spôsobom prispieva k tvorbe formy a podstaty užitočnej legislatívnej činnosti EÚ;

10.  domnieva sa, že mechanizmus včasného varovania by sa mal vnímať a používať ako jeden z nástrojov na zabezpečenie účinnej spolupráce medzi európskymi inštitúciami a inštitúciami jednotlivých štátov;

11.  víta skutočnosť, že tento nástroj sa v praxi využíva ako prostriedok na konzultácie a kooperatívny dialóg medzi rôznymi inštitúciami viacúrovňového systému EÚ;

12.  domnieva sa, že inštitúcie musia brať do úvahy odôvodnené stanoviská národných parlamentov, okrem iného aj ako príležitosť pochopiť, čo musí Únia urobiť pre to, aby čo najlepšie dosiahla ciele stanovené v danom právnom akte, a žiada Komisiu, aby urýchlene a v plnom rozsahu reagovala na odôvodnené stanoviská a podnety národných parlamentov;

II.  Medziparlamentné vzťahy v rámci postupnej európskej integrácie

13.  opakuje, že medziparlamentná spolupráca na európskej úrovni nenahrádza bežnú parlamentnú kontrolu, ktorú Európsky parlament vykonáva v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené zmluvami a ktorú vykonávajú tiež národné parlamenty nad svojimi vládami v oblasti záležitostí týkajúcich sa EÚ; nazdáva sa, že jej cieľom je:

14.  považuje medziparlamentné stretnutia za „miesta spojenia” medzi európskou politikou a politikou jednotlivých štátov, ktoré uľahčujú ich vzájomne prospešnú spoluprácu; nazdáva sa, že cieľom týchto stretnutí je predovšetkým umožniť národným parlamentom brať v európskych diskusiách do úvahy európsku perspektívu a Európskemu parlamentu zasa zohľadňovať v tomto dialógu perspektívy jednotlivých štátov;

15.  upozorňuje na to, že originalita neustále sa tvoriaceho európskeho medziparlamentného systému musí odrážať prístup založený na konsenze v súlade s článkom 9 hlavy II protokolu č. 1 pripojeného k Lisabonskej zmluve, podľa ktorého je spoločnou úlohou Európskeho parlamentu aj národných parlamentov rozhodovať na základe konsenzu o organizácii a podpore medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie, hoci akýkoľvek pokus navrhnúť spoločný rámec pre všetky druhy medziparlamentnej spolupráce je predčasný;

16.  víta opatrenia, ktoré sa v nadväznosti na odporúčania riadiacej skupiny pre vzťahy s národnými parlamentmi uskutočnili od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, najmä čo sa týka plánovania a zvýšenia počtu medziparlamentných schôdzí výborov (50 od roku 2010), informovania poslancov národných parlamentov a príslušných politických orgánov o písomnostiach podaných národnými parlamentmi (odôvodnené stanoviská a príspevky), zavedenia videokonferencií, podpory dvojstranných návštev, technických zlepšení medziparlamentnej výmeny informácií (IPEX), zvýšenia počtu projektov spolupráce v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD, návštev administratívnych pracovníkov a výmeny informácií a najlepších postupov; domnieva sa, že tieto opatrenia pomáhajú tomu, aby sa medziparlamentné vzťahy stali efektívnejšími a adresnejšími, a súčasne prispievajú k parlamentnej demokratizácii;

17.  zdôrazňuje, že medziparlamentné schôdze musia byť organizované v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi v záujme zvýšenia ich účinnosti a kvality; odporúča preto, aby boli v čo najskoršej etape zapojené do vypracúvania programu medziparlamentných schôdzí;

18.  domnieva sa, že rozvoj medziparlamentných schôdzí by mal spočívať na praktických opatreniach zohľadňujúcich osobitné črty každého druhu schôdze;

19.  oceňuje efektívnosť medziparlamentných schôdzí výborov a želá si taktiež posilnenie spolupráce o konkrétnych legislatívnych otázkach na úrovni spravodajcov;

20.  želá si, aby sa ako súčasť opatrení pre medziparlamentnú spoluprácu EÚ konali efektívne stretnutia politických skupín a európskych politických strán; požaduje, aby sa tieto stretnutia presadzovali ako účinný prostriedok rozvoja skutočne európskeho politického povedomia;

21.  víta úlohu, ktorú zohráva platforma IPEX, najmä ako nástroj výmeny informácií o procesoch parlamentnej kontroly, a to i napriek určitým jazykovým problémom, ktoré môžu nastať; želá si, aby národné parlamenty venovali osobitnú pozornosť zásade viacjazyčnosti s cieľom optimalizovať „dialóg medzi parlamentmi”;

22.  zdôrazňuje, že medziparlamentá spolupráca musí byť otvorená a integratívna a vyjadruje znepokojenie nad jednostrannou organizáciou obmedzených medziparlamentných zasadnutí, ktoré vylučujú niektoré parlamenty a ktoré sa organizujú bez riadnej konzultácie s cieľom prijímať pozície o záležitostiach EÚ, ktoré nevychádzajú zo spolupráce;

23.  konštatuje, že „politický dialóg”, ktorý sa začal ako Barrosova iniciatíva v roku 2006, a mechanizmus včasného varovania sú dve strany jednej mince; berie na vedomie rozvoj širokého spektra vzťahov medzi národnými parlamentmi a Európskou komisiou, ako aj vytvorenie „posilneného politického dialógu” v oblasti európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík ex ante;

III.  Vývoj a návrhy

24.  navrhuje, aby sa vyvíjalo porozumenie medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, ktoré by mohlo regulovať účinnú spoluprácu v súlade s článkom 9 protokolu č. 1 Lisabonskej zmluvy a článkom 130 rokovacieho poriadku;

25.  želá si, aby sa ako súčasť medziparlamentnej spolupráce v EÚ konali pravidelné, tematicky rozčlenené a efektívne stretnutia politických skupín a európskych politických strán;

26.  zdôrazňuje, že medziparlamentná spolupráca sa musí vždy snažiť o „zjednotenie správnych ľudí v správnom okamihu okolo správnej témy” zmysluplným spôsobom tak, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutie sa v rámci príslušných právomocí prijme s pridanou hodnotou skutočného dialógu a riadnej konfrontácie;

27.  domnieva sa, že konferencia COSAC by mala zostať miestom pravidelnej výmeny názorov, informácií a najlepších postupov týkajúcich sa praktických aspektov parlamentnej kontroly;

28.  pripomína, že s prihliadnutím na konferenciu o hospodárskom riadení, ktorá sa opiera o článok 13 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, sa v dohode, ktorú dosiahli predsedovia parlamentov krajín EÚ na svojej konferencii v Nikózii v apríli 2013, stanovuje viacero opatrení týkajúcich sa uvedenej konferencie a ukončenie preskúmania týchto opatrení na konferencii predsedov parlamentov krajín EÚ v Ríme v roku 2015; domnieva sa preto, že akýkoľvek postup na prijatie praktických opatrení týkajúcich sa konferencie o hospodárskom riadení ešte pred uskutočnením takéhoto preskúmania by bol predčasný, a že by sa mu teda malo zabrániť;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 200, 30.6.1997, s. 153. (2) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 322. (3) Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 94. (4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061. (5) http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/euspeakers/getspeakers.do (6) http://www.cosac.eu/ (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0598. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0599. (9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0249.